Oskar tím
Bánovce nad Bebravou
..."Klub čakateľov na vietor"
Aktualizácia 17.2.2018
Kniha návštev
Zaujímavé videá
!! Vzdušný priestor !!
Odviják OSKAR
Letové terény
Windyty - ako fúka
Turistika
Aktuality
Letové dni
- 11.2.2018 H&F Šlapanica na Kriváň
- 27.1.2018 H&F Šlapanica na Chleb
- 13-14.1.2018 Nanuky na Tlstej
- 13-15.10.2017 Dolomity, Marmoláda
- 9.9.2017 /ne/Presnosť
- 13.03.2016 Hradisko
- 05.02.2016 Ohliadnutie sa za minulou (prvou) sezónou s pomocným motorom.
- 05.02.2016 Zima na Súči
- 30.01.2016 Ako som zablúdil vo vzduchu
- 25.11.2015 Obloha je plná hviezd 2
- 15.03.2015 Tri dni na Čihoci
- 8.3.2015 Zobor
- 17.02.2015 Mitice IFR
- 11.11.2014 Straník
- 26.7.2014 Čihoc s babami
- 21.7.2014 Čihoc
- 27-28.6.2014 ROGALOCUP a MSR Straník
- ...
Články
- Efekty zimnej inverzie zmenia vietor
- Túžba po výkone: "Smart Cells"
- Paragliding nie je pretekársky šport
- 07.12.2013 Sokolovňa
- 18.02.2013 Odviják OSKAR
- ...
Články z lietania a akcií
13-15.10.2017 Dolomity, Marmoláda
autor: Šaman
Uff.. , tak strašne sa mi nechcelo píať tento článok, no veľmi by som Vám chcel ukázať niečo z našeho lietania, tento krát z toho jesenného.. Nedočkavo sledujeme počasie, nie je to jednoduché, musí byť pekne a musí byť +/-víkend. Chceme 100% počko, nie ako pred mesiacom, kedy sme si tu síce polietali, ideál to však nebol. Potupne sa celá partia zhodujeme, že termín 13-15.10. vyzerá byť ten pravý, vybavujeme na piatok voľno a už vo štvrtok večer vyrážame. Cesta ubieha, striedanie sa za volantom pomáha nezaspať a o 3 ráno sme už na parkovisku kúsok pod Sellou, v Dolomitoch. Tieto ich parádne parkoviská, lavičky, stolíky, smetiaky, poriadok, miesto na auto aj na spanie. Luxusné a zadarmo zároveň. Paráda. Dávame klasický "za jeden" a rýchlo zaspávame.
13.10.2017 "Trocha" ufučaný piatok
Ráno sa nikam neponáhľame, bo na oblohe je deka. V pohodičke dávame do 9 raňajky a uberáme sa na štart. Cestou ešte beháme po sklakách v sedle, fotíme blbosti.. Zisťujeme, že celá oblasť má medzisezónnu odstávku. Takže až na celkom množstvo lietačov, je tu mŕtvo. Lanovky nič, chaty nič, kempy nič.. Turistov minimum. Piatková predpoveď trocha nevychádza, nad nami je deka, na štarte 2-3ms zo S, a tak až na pár ľudí svahujúcich na "opačnú" stranu nikto moc neštartuje. Vyhnitie na ofic. pristávačke je problém, lanovka nechodí a nevieme ako tu fungujú/nefungujú vývozy. Okolo 13:30 to už vyzerá, že by sa to mohlo spraviť a tak sa pripravujeme. Prví sa už zdvíhajú, no my nič neriskujeme a nechceme sa tlačiť na spodnom štarte, tak si vybehneme ešte 100m priamo na Rodellu. Fučí v podstate asi zo S, ale hore južnou stenou sa už tlačí termika, tak štart je taký nejaký.. Kým sa zvyšok osádky spamätá, ja už napichujem víťah a priamo pred štartom točím. V 3tis. to trocha so mnou sranduje, ale nič vážne to nie je, a tak si točím ďalej. V 3300m začína byť rušnejšie, no onedlho sa vzduch absolútne ukľudní a ešte so zopár krídlami točíme zvláštne, absolútne kľudné, všade sa nachádzajúce slabučké stúpanie. Niekde v 3600 nám to končí a prichádza nemilé prekvapenie. Otáčam na Sasso Lungo a zisťujem, že proti vetru prakticky stojím. Xctrack sa nemýlil, keď mi pri točení ukazoval 7.9ms vietor zo Severu. Nejak tak v duchu uvažujem.. na štarte kľud, ale vo výške 8 metrov, v Dolomitoch, hmm.., čože to len všade píšu? Že bacha na silnejší vietor? A ja si tu stojím, "letiac" smerom ku kopcom vysokým cez 3tis.m. A tak si vravím, že ako to je s tým závetrím, či vôbec existuje:). Ako to, že vlastne ešte letíme? A čo to tu vlastne točíme za krásne kľudné stúpanie? Čo sa tu vôbec do čerta deje? Každopádne letíme, možno v situácii, keď vlastne ani letieť nechceme, ale jednoducho o tom nevieme a tak letíme. A letia všetci. A to nás tu teda je!! Akoby sa mohli všetci mýliť? Vozím sa po blízkom okolí asi hodinku, vidím ako nejaké krídla letia smer Marmoláda, ale neverím, že sa v tom vetre vrátia. Letím teda dosť konzervatívne, možno až príliš. Ale aj zajtra je deň, a má byť omnoho lepší, netreba hrotiť. Celé je to taká haluz, od 3300m fučí 8ms, u nás by asi 1/2 ľudí neštartovala ani na Súči, tuna je hádam 500ľudí vo vzduchu, dosť ich letí smerom na Marmošku. Pristáva sa v sedle v 2200m. Po hodinke a pol ma to už v tom vetre nebaví a tak sadám v sedle aj ja, hneď pri aute. Logistika je síce vyriešená, ale pivo musí počkať. Vedľa mňa je pristáty Vyparina. Pýtam sa či dal Marmošku a čo ten vietor, no a tiež je názoru, že sa mu to dajak nevidelo, čudoval sa ľuďom svahujúcim akoby v závetrí a podobne. Môj názor sa mi teda potvrdil. Aké ale bolo moje prekvapenie, keď sme sa na večeri dozvedeli, že na Marmoške bola pristáta spústa ľudí, aj aj dosť našich.. pri ich rozprávaní sa len usmievam, lebo viem, že nás to čaká zajtra. Lokalitu na spanie meníme, dnes spíme tam, kde zvyšok našich, kúsok od štartu. Je jeseň a na stoličke sa dá sedieť už len v spacáku... Na dlhé večerné klábosenie a párty to už veru nie je.
14.10.2017 Neskutočná sobota, Marmoláda
Sobota nás ráno privíta absolútne odlišným počasím. Obloha je rozprávkovo modrá, po deke ani stopy. Vietor prakticky žiaden. Je jasné, že dnes to bude parádne!! Moc sa mi síce ráno nechce, ale nakoniec ma Rasťo presviedča, a tak sa ideme prejsť na chatu Toni Denetz do 2685m. Ideme celkom svižne, tak sme za pol hoďku hore. Dáme pivo z ruksaku a zbiehame späť. Berieme batohy a môže sa ísť na štart. Dnes to vyzerá rozprávkovo. Termika funguje dnes skorej, ale štartovať zavčasu je tak trocha zbytočné. Po pol hodinke, keď už sa 99% pilotov bezproblémovo zdvíha, neobsedím, obliekam sa, a už sa deriem na preplnený štart. Väčšina štartuje medzi lanovkami na S, tak nešpekulujem a idem sem. Zvyšok partie zasa nad niečim medituje, takže ich strácam. Po štarte uprednostňujem všeobecný stupák, kde sa zdvíhajú všetci. Dnes to chodí kúsok nižšie, ale spoľahlivo a krásne. Letím so zvyškom húfu cez Sasso Lungo smerom na Rosengarten. V polovici trasy sa ale otáčam. V Rosengarten-e som bol naposledy, dnes mám predsa iný cieľ. Obhliadnem si z blízka opäť Sasso Lungo. Preletím okolo Selly. prelietam okolo Piz Boé a pri priehrade sa pokúšam nabrať výšku. Chodí to všade, tak škoda riskovať a letieť nízko. Času je dosť, počko luxusné. S pár krídlami dotáčame asi 3200m tlačíme trocha speed-u a mierime k nášmu cieľu, Marmoláde. Na skalnom hrote pekne prikupujeme, chodí to aj v tieni. Točíme pri nekonečnej stene Marmolády. Je to tu také obrovské. Neuveriteľné. To sa nedá opísať. Tá perspektíva, boha ale je to obrovské!! A my sme tu také maličké nič. Točí nás tu pekný húf, rogalá, padáky, piloti a aj hlupáci ako ja, čo točíme opačne :) Všetci sa ale bez rozdielu skôr, či neskôr, zdvíhame do hádam 3500m.. okolitá panoráma vyráža dych...a už je nám to jasné. Všetci máme dnes možnosť splniť si svoj sen, pristáť na kráľovne Dolomitov, na Marmoláde !! Je to neskutočné. Vďaka ľudskému umu, technológiám, počasiu, šťastiu a čo ja viem ešte čomu, dokážeme letieť, a vystúpať až na vrchol. A dokážeme tu aj pristáť a dať si z batohu vychladené pivko. Dokážeme si spraviť zopár pekných fotografií, a dokážeme sa znova vzniesť a letieť kam sa nám zachce. Neuveriteľné. Paráda. Pivo tu má v batohu snáď každý. Podávame si ruky, tešíme sa z krásneho dňa a parádneho zážitku. Fotíme sa priamo na vrchole, dokonca aj kúsok vyššie ;) Nie je tu ale všetko ideálne. Jeden pilot nezvládol nejaký manéver, hádzal záložku a padol na ľadovec Marmolády. Kúsok od trhliny. Priletel po neho vrtuľník. Snáď nič moc vážne. Štart je torcha haluz, lebo nám fúka trocha zboku, dole kopcom. Je tu tesno a ak moc čakáte, ľudia za vami nie sú najšťastnejší:D. Zopár ľudí končí pri unáhlenom pokuse v snehu, dá sa však vystihnúť aj dobrý moment a na ranu odpáliť. Cieľ dňa mám za mnou, lenže Dolomity sú o výhľadoch, a ja by som si ešte nejaké dal. Vo vzduchu je to stále parádne a tak smerujem na steny Selly. Moc nedotáčam, pôvodný plán bol už iba pristáť v sedle. Pod Piz Boé dostanem nápad vysvahovať jeho nekonečnú kolmú stenu. Vozím sa sem a tam a postupne stúpam. Je už neskoršia hodina, stúpanie je veľmi príjemné. Niekde v polke steny podlietam horolezcov. Sú tak maličký. Dostať sa až sem musela byť neskutočná drina. Museli liezť celučičký deň. Sú tak maličký. Tá stena je monumentálna. Lezú tu po nej ako mravce. Počuť hrkotanie karabín. Čo Vám tu budem písať, robím pár otočiek a už som hodne nad nimi :). Je mi to aj trocha blbé, dostať sa hore takto zadarmo, nuž ale, padák je padák. Môj dopravný prostriedok je jednoducho rýchlejší :P. Znova pár otočiek a už sa blížim ku hornej stanici lanovky. Prelietam v úrovni vrcholového kríža. Priamo pred turistami. Vrchné plató láka na pristátie, ale ostré kamene by celkom komplikovali štart. Keď už mám výšky na rozdávanie, vytlačím kúsok toho speedu a idem sa ešte pozrieť na masív Selly. Stúpanie je všade, voziť sa dá donemoty.. Po tuším 3 hodinách vo vzduchu už mám dosť a idem si pristáť znova ku autu do sedla. Dnes tu pristáva aj zvyšok našej partie, až na jedného člena. Hore sa ale dostane, takže večerný žúr môže začať prakticky okamžite :D Nemá však extra dlhé trvanie. Zima je neúprosná, víno nepomáha, nepomáha moc ani slivovica. Na stoličke sa dá obsedieť iba v spacáku. Postupne sa partia rozpadá..
14.10.2017 Nedeľa už len do počtu..
Nedeľa nás víta znova modrou oblohou.
Ráno s Rasťom už klasická turistika, dnes skúsime vybehnúť na jednu z veží Selly. Včera sme totoiž zo vzduchu napozerali
chodník a mali by sme sa tam vedieť dostať. Mali..
Pod kopec sme prišli, čakalo tu však na nás trocha lezenie a
horolezci všade navôkol nás tak trocha utvrdzovali v našom domení, že sme zle.
Nevzdali sme sa. Nejak sme vybehli
navoľno asi po 3kovej stene, následne nás strmý šotolinový chodník zaviedol opačným smerom..
Dali sme si lezecko-nelezecký traverz, aby sme znova našli cesičku.
Po hoďke celkom blúdenia sme boli hore. Dole to bola sranda, ale žijeme :).
Počasie je ako cez kopirák, ale vo výške už fúka trocha J vetru, vzduch je stabilnejší.
My s Rasťom ideme štartovať rovno pod kopec, na kt. sme liezli. Fučí tu celkom po kose, ja prvý štart kazím.
Rasťo odlieta na ranu. O 5 min. už letím aj ja. Letí sa dobre, ale mne už sa dajak nechce.
Normálne keby mi niekto ráno povie, že pome domov, asi by som aj šiel. Včera to bolo neskutočné a do sýtosti.
Dnes už sa len vozím sem a tam, rozhliadma po okolí. Vo vzduchu je príjemne, ale nebaví ma to dajak.
Po hoďke a pol pristávam.
V sedle dnes pristál trocha prekvapivo aj Miro, čo bolo super !! Pre zmenu to ale nedal Rasťo,
kt. si zmyslel, že dnes je deň D a vozil sa cez 4 hodiny..
Pristál v Canazei, takže sme si cestu domov o hodinku predĺžili.
Jeseň vždy nutne znamená, že hlavná lietačská sezóna je za nami.
Nemusí však znamenať, že už si toho rokou parádne nepolietame.
Každý PG a HG pilot pozná pojem Dolomity, a každý pilot vie,
že Dolomity občas na jeseň poskytnú jedinečné podmienky na lietanie.
Jedinečná jeseň v Dolomitoch neznamená rekordné lety, ale môže,
a väčšinou aj znamená, tie najkrajšie, dych vyrážajúce lety sezóny a možno aj vôbec.
Video od Vlada: