Fly club - Bánovce nad Bebravou

Aktualizácia 17.2.2018

Počet návštev:

Články z lietania a akcií

11.2.2018 H&F Šlapanica na Kriváň

autor: Šaman

Dohodovčka na víkendové lezecké zdolávanie tatranských nástrah nejak stroskotáva, a tak zasa raz zostáva čas na špekulovanie, čo s načatým víkendom. Sobota je poriadne hmlistá, tak aspoň povybavujem pozanedbávané, no nedela by už mohla byť na lietanie použiteľná. Naplnánovaný je ale poriadny kopčisko, takže kto všetko sa ho odhodlá zdolať ?

Šlapacie akcie nebývajú moc populárne, no tentokrát sa hlási nejak veľa záujemcov. Noro sa hlási samozrejme už od stredy, že jeden deň z víkendu "môže", do toho sa prekvapivo hlási Jožo od Bojnej (ha ha ešte s nami nikde nebol) - zletieť Kriváň je vraj jeho sen. Emil je opatrný, ale teda že by vzal lyže na plecia, a že by tiež šiel. Padák totiž nemá doma. Že by zlyžoval za víkend všetky Kriváne na SR. Na tom malofatranskom sa ho totiž včera pokúsila uštvať priateľka.

Partia je teda dohodnutá a prekvapivo nikoho neodradil ani neúprosný termín odchodu, že 6:00 z BN. Cestou panuje perfektná nálada, netrápi nás ani hmlisté počasie, len Emil troška váha, že čo ak lavíny. Odvahu, ktorú mu dodáva lavínový batoh, mu obratom berieme my s našimi poznámkami.

Zábava graduje až tak, že za Mikulášom míňame odbočku na Podbanské a tak si cestu "skracujeme" cez Štrbské pleso. Ako sa blížime k Tatrám, oblaky sa rozchádzajú akonám kútiky úst od úsmevov. Jedine Emil, pri pohľade na krivánsky žľab, neznie moc sebaisto. A do toho Norova hláška:
"Kámo ty musíš byť inak dobrý, iný borec, keď sa chceš odhentadiaľ spustiť na lyžiach "

Na Ttroch Studničkách ešte triedime batožinu, pijeme pivko, srandujeme. Jožo sa, vlastne zbytočne, pýta, že či ideme naozaj až úplne hore. Emil len automaticky odpovedá, že vidieť, že si s nimi ešte nikde nebol.

Nabiehame celkom razantne, ide sa dobre, neprepadávame sa. Metre krásne pribúdajú. S Norom si robíme kúsok nádskok a hľadáme turistov, čo by sme poobiehali. Prvých stretáme asi v 1/3 kopca, lenže tu sa začíname prepadať po pás, no a i bez toho už nám nejak dochádzajú baterky. Čo je ale horšie, vrchol zakrýva hmla.

Dnes to moc na obiehanie nie je. Kúsok pred takým sedlom, čo je asi v 2/3, si nasadzujeme mačky. V sedle čakáme na zvyšok partie. Čakáme dosť, začína byť kosa. Poriadne tu fučí a zdá sa, že z kopca dole. A je tu hmla. A poriadna. Serie nás, že to má nábeh, že Emil to dnes s lyžami vyhral. Lenže osud je vrtkavý..

Navrhujem pokračovať, že keď už nič iné, aspoň sa prejdeme na vrchol. Noro prekvapivo protestuje, že on to odpáli aj odtiaľto. Chvíľka diskusie o pre a proti a šlape sa ďalej. Zvažujeme, ako z tejto hmlisto-veternej situácie vykorčuľovať lepšie ako Emil. Počasie to ale rieši za nás. Po asi 100-200m sme zrazu definitívne nad hmlou. Vietor ustáva a aj sa otepľuje.
Nooo, dnes to bude ! Lenže pri pohľade dole je vidieť všade iba hustú hmlu. Občas sa kde-čo odokryje, ale vaäčinou nie je vidieť nič. Hmla hrubá tak od 1600 do 2200 m.n.m. A do toho vietor bohvie odkiaľ.

Na vrchol je to boj, šlapeme celkovo cez 3 hodiny a už sa nám nechce ani fyzicky, ani psychicky. Keď už si myslíme, že sme hore, objavuje sa ďalší a ďalší úsek.. nekonečné.

Na vrchole je príjemne. Oslavujeme, pijeme pivko.

Bodaj aj nebolo, 3-4ms vietor presne na štart. Je to ideál. Až na našu starú kamarátku hmlu. Lenže my už vieme, ako na ňu - GPS a dzig šípka smer juh!! Otvárame vrcholové, fotíme a presúvame sa kúsok vedľa, kde je menší sklon. Odtiaľto poletíme. Medzičasom prichádzajú dosť zničení Emil s Jojom.
Noro štartuje ako prvý, ale pokazil, tak mu rýchlo pomáham.
Hneď po 2.štarte svahuje pred vrcholom. MEGA !

Ja tiež kazím, lenže tak, že sa mi "podarí" preletieť-prešúchať sa po zemi asi 50m smerom do žľabu. Kým vyšľapem naspäť, Jojo už letí. Noro sa medzitým už stráca v hmle. Pred tým ale ešte stihá túto parádnu foto.
Kým odštartujem ja, už je v hmle aj Jojo.
Nuž, aspoň tam nie sme naraz. Pohľady na Kriváň a celkovo na Tatry a okolie sú úžasné.
Je to paráda, aj napriek tomu, že to vyzeralo beznádejne, potom dobre, potom znova zle a potom perfektne a nakoniec to vyšlo a my máme to šťastie letieť priamo z vrcholu symbolu Slovenska, z Kriváňa. Emil za nami lyžuje z kopca .. ale o tom až kúsok ďalej :D. Ešte zopár fotiek..

Let nad hmlou je úžasný, lenže táto pohoda trvá ani nie 200 výškových metrov a už sa ponáram do temnej hmly.
Najprv presvitá slnko, ale onedlho nevidno nič. Celkom nič. Ibá šedá hustá hmla. Keby je predomnou biely svah, narazil by som do neho, a ani by som asi nestihol nastrčiť nohy alebo pribrzdiť padák. Nič. V hmle je to proste tak. Lenže v hmle číhaja na nás aj iný démon - dezorientácia.. Celý čas podvedome visím na ľavej riadičke mysliac si, že letím úplne rovno. Pozriem na kompas.. a letím takmer na Sever. Pritom mám letieť na Juh. A čo je ešte zamotanejšie, na Sever som sa otočil smerom doprava (pritom som si myslel, že točím mierne doľava). A je to, pomyslel som si. Už som zamotaný komplet a už nič, okrem kompasu, nemôže byť moja realita. Takto nás vycvičilo Baske, a takto to naozaj funguje. Chladná hlava a šípka kompasu. Pocity a pomýlený mozog idú bokom. Točím teda tak, aby šípka ukazovala J a letím. Výška nad terénom 600m. Fajn, náraz asi nehrozí, aj keď ..v Tatrách a v hmle sa stať môže asi ozaj čokoľvek.. Do toho sa objavuje ďalší potenciálny problém. Všetko začína celkom kvalitne namŕzať.

Letím už asi 5 minút v hmle. Sedačka, riadičky, tvár aj hviždiace šnúry sú namrznuté. Krídlo iba na uškách. Výšky je dosť, ale už ma tá hmla nebaví. V tom sa hmla začína rozchádzať a ja z nej vypadávam presne nad mojím autom.
K zemi mi chýba asi 600-700m. Som rád, že minimálne u mňa to dopadlo dobre. Hľadám chalanov, pozerám, kam to posadili, že by sme sa stretli, ale bez šance. Volím teda istotku pri aute a po pristáti SMS-kujem, že kde teda sú... No a oni obaja v Podbanskom a už sa chystajú smerovať do hospody.

Rýchlo teda balím, a keďže ma tiež trápi hlad a najmä smäd, dohodujem sa s jedným lyžiarom a nechávam sa za nimi doviezť.

Do toho všetkého sa zapája Emil, pre ktorého to dnes vyzeralo najlepšie. Lenže lenže .. Volá, že všetko ok, ale že máme rátať, že mu to ešte chvíľu potrvá. Jeho príbeh vyzerá nejak takto: Hore ho čakal nepríjemný, vyfúkaný a tvrdý povrch, nižšie hmla, že nevidel na krok. Potom pokračoval po stopách lyžiarov a dostal sa ku ľadopádu. Odtiaľto volal. Ľadopád znamenal lyže na batoh, mačky na nohy, cepín do ruky, pol hodinka zliezania a potom späť mačky na batoh, lyže na nohy.. Do toho sa na ceste za vodopádom objavili medvedie stopy, a keďže všetci pred ním to obišli "nejakou skratkou" cez kopec, Emilovi nezostalo nič iné, len urobiť to isté. Lyže dole, .. lyže na nohy. A takto ešte tušim pár krát dookola.

Počas Emilového trápenia, my sa už netrápime. Už si vychutnávame večeru a pivko v hospode v Podbanskom.
Do toho nám Emil volá, že práve je pri aute a že ide pomaly po nás, máme mu objednať večeru.. Od jeho prvého telefonátu ubehla hodina :D.

Už nech je ako chce, všetci konštatujeme, že dnes to bolo naozaj MEGAAAA!! Každý bol spokojný, aj keď Jojovi sa vraj o toľkej námeha ani nesnívalo.

S jedlom však rastie chuť a tak už cestou domov padala otázka, ktorá zostáva otvorená: Ktorý kopec bude ten ďalší? Aká partia sa tam stretneme?

Na záver ešte pripájam LINK na video od Emila

A video od Nora:

Oskar tím

Bánovce nad Bebravou

..."Klub čakateľov na vietor"

Aktualizácia 17.2.2018

Kniha návštev

Zaujímavé videá

!! Vzdušný priestor !!

Odviják OSKAR

Letové terény

Windyty - ako fúka

Turistika

Aktuality

Letové dni

Články

Články z lietania a akcií

11.2.2018 H&F Šlapanica na Kriváň

autor: Šaman