Fly club - Bánovce nad Bebravou

Aktualizácia 17.2.2018

Počet návštev:

Články z lietania a akcií

7-8.7.2012 Víkend vo vzduchu

autor: Šaman

Uf .. , konečne, sedím doma za počítačom. Spokojný, oddýchnutý, unavený a nekonečne rozbitý zároveň. V hlave milón vecí, zážitkov na ktoré sa nikdy nezabúda. Tak, tak.. myslím si, že po tomto víkende by sa mi patrilo niečo napísať. Samozrejme, ako to už býva, všetky pôvodné plány stroskotali. Otrepané "Jediná konštanta je zmena" sa zase potvrdilo. Pekné reči, plány, .. turistika, k vode a pod ... hovadiny ...

7.7.2012 Sobota na lane

Zvyknutý z práce vstávam o 5:45. Čo na tom ,že je sobota, že som spal biednych pár hodín. Od siedmej do deviatej typický chaos. Každý chce ísť niekam, o deviatej mi je jasné, že faktúra za telefón na konci mesiaca ma nepoteší. Nakoniec to je odviják. Raňajky ma zdržujú a tak samozrejme meškám. Ako fajn. Všetko je už nachystané, no nikto vo vzduchu. Že sa čaká na mňa. Nenechám sa núkať a chamtivo berieme so sigmičkou prvý vlek.
Ako mohlo byť dnes super pri vode... Odopínam sa už pred stromom v nejakých ca. 200m a stúpam. Myšlienky o vode ma v 500m definitívne prechádzajú. Dnes mi je akosi všetko jedno a lietam s neuveriteľným kľudom. Zvláštny a skutočne oslobodzujúci pocit, nechať takto všetky veci na zemi, za sebou. A hore ste len vy, váš padák a stupák a ešte aj to vám je jedno. Nie je to klasický let ako mnohé iné. Tento si neskutočne užívam a aj malé výkony prinášajú super zážitky.

A s rukami tradične roztiahnutými si takto točím robitú termiku. O chvíľu sme tu dvaja.
O chvíľu traja. Každý na prvý pokus v stupáku.

Po pol hodine to samozrejme smoliarsky utavujem. Hneď si pýtam ďalší vlek za kolegami. Pre zmenu sa odopínam až na konci dráhy a opäť rovno v polmetríku. Nepustím, tentoraz ťa nepustím.
Výška 750m. Pri ustreďovaní akosi preťahujem zátačku smerom na Bánovce, ale nič tu nie je, nevraciam sa. Držím kurz, šľapem pol speedu a už si to mydlím domov.
Po ceste ešte pokúšam nejaké bublinky. Nad domom ešte bojujem v 100m. Dostúpavam 150, smozrejme hulákam a nakoniec po pol hodke pristávam za chalupou. Super pocit. Takže za domom som si už pristál.

Rýchlo vybavujem zvoz. Na odvijáku sa chystajú do vzduchu Trenčania. Braňo má postavené rogalo. Takže šup šup do vzduchu Trenčanov. Braňovi žiaľ druhý štart nevyšiel najlepšie a tak si už dnes spolu nepolietame. Sebecky využívam situáciu a nechávam sa vyvlekať. Znova stupák, no po chvíľke to dochne. Nad hnojom, v 50m, nachádzam bublinku. V hlave mám zakorenené nepustím, nepustím a nekonečný kľud. A tak točím. O chvíľu mám 150. O chvíľu zase 100. Mierim na pristátie, zas zapípa, no nezober, a zas mám 150... nekonečné... ako minule, čo už, nejak to dopadne. V diaľke vidíme druhý padák. Zo Zobora. Tiež sa zachraňuje. Ja to medzičasom končím(zas pol hoďka). Zo zeme spoločne sledujeme druhý padák ako sa za priehradou škrabe tiež z 50m. Nakoniec to maník vybojuje a pokračuje v prelete. Super. Gratulujeme.

Takticky vyčkávam pol hodinku, nech tie skorobúrkové mraky trocha podrastú. Štart do intervalu a už kričím Braňovi do vysielačky, že max. po strom. Odopínam sa v 250 a stúpam. Trojkou. O chvíľu mám cez 800 na záveternej strane rastúceho mraku a Braňo môže začať baliť.
Ja idem domov, ale tentokrát pomaličky so stupáčikom.

Nad BN hafo výšky takže dom len prelietam a ide sa aspoň po Prusy.

Vozím sa v 300m nad poľami, priehradou, hulákam..
Znova ma napádajú myšlienky o vode.. Po hodine to končím v Prusoch na letisku.

Takže to bol dnes posledný, spoľahlivo stačilo.

Barňo, vďaka za super vleky. Všetky boli ako na objednávku.

8.7.2012 Nedelné sólo

Plány už nerobím, načo aj, aj tak sa vždy všetko zmení... Ráno neviem na kopec nikoho dostať, ale doma nebudem aj keby som to mal šľapať hore sám. Odviják je pre technickú poruchu auta odstavený a tým žiaľ aj Braňo. Musí ho dať dokopy.

Zháňam teda aspoň zvoz. Dnes treba konať, lebo po obede sľubujú búrky. O jedenástej už mám na kopci za sebou polhodinovú absorpciu slnka a stále je to slabé. Po pol 12tej naskakujú prvé obláčiky tak do toho idem. Klasicky z rogalistickej rampy. Nejak nechcene točím doľava, ľahostajne sa nechávam unášať a už som nad štartom. Po chvíľke už ca. 200m. Pár krát zase dole a zase hore. Nakoniec ustreďujem a ocitám sa v 500vke. Inverzia spôsobuje mojej sigmičke ťažkosti, je to kakao a pohľad na elektrizujúcu modrú oblohu a na žiarivo biele oblaky nad inverziou a nad vyššími pohoriami okolo stojí za to. Ako to už ale býva, neprejde 5min. a bojujem o záchranu nad H.Vestenicami. Takto sa to opakuje asi hodinu. Konečne, v strede doliny, čistá náhoda, škriabeme siliaci polmetrík. Pozerám Sigmičke do vrchlíka a točím si. Zrazu sa nevedomky ocitám medzi Čihocom a Rokošom. Ešteže sme tu so Sigmičkou sami...

Výška 750 a Rokoš by už mohlo ísť skočiť. Proti vetru ešte vyklesávam 100vku aby som sa nechal katapultovat 5kou do 950.
Nadomnou vetroň takže do oblaku to nebude. Nabudúce to je ale cieľ č.jedna. Pozerám pod seba, zo zeme to tu dobre poznám a konečne to vidím aj zo vzduchu. Vždy som si vravel, že čo som tu prešiel peši, chcem raz aj letieť. Dnes sa to pomaly plní. Všetky spomienky a zážitky čo som tu dole zažil, zostávajú podomnou. Na celý hrebeň to ale nebude. Jeden škaradý oblak začína narastať. Pohrávam sa s myšlienkou napáliť to podeň a prefrčať na našu stranu. Lesy podomnou sú však nekonečné... Som aj rád, ostáva motivácia nabudúce. Plápolám teda ďalej po vetre a nechávam sa unášať. Na GPS mám 50. Celkom to plynie.
Nad Rudnom striedavo stúpam a klesám. Štýl letu je asi taký, že ak sa mi chce, točím, ak nie, iba letím.
Nosí to všade.

Najprv smerujem na Šútovce, potom na Temeš a vlastne ani neviem kam chcem ísť. Takže bezcielne blúdim. Stále hafo výšky. Točím a smerujem znova na Temeš. Na GPS cez 50 a na konci doliny mi je jasné, že musím spraviť rozhodnutie. Škoda, že tu nie je nikto, kto by to rozhodnutie za nás spravil. Takto to dobrovoľne otáčam proti vetru. Nechcem komplikovať zvoz a rýchlosťou prechádzky v parku sa rútim smer Liešťany. Po skoro dvoch hodkách to utavujem a samozrejme na úplne inej lúke ako som plánoval...

Boli to skutočne pekné lety. Aj keď v podstate kratučké. Ich krása ale spočívala úplne niekde inde. Ten pocit len jednoducho niekam bezcielne letieť, na nič nemyslieť, neriešiť a len kľudne plápolať priestorom, nad krajinou, nechať sa unášať kľudne aj po vetre, striedavo sa kochať pohľadom do krídla, do zeme, naokolo, tešiť sa z točenia čo i len nulky a spievať si trebárs aj len la la la la la keď prídu ťažké chvíle v rozbitom stupáku.. Skúste si to niekedy, nech už robíte čokoľvek, akýkoľvek šport, vypnite, odreagujte sa, na nič nemyslite, na všetko zabudnite, žite iba v daný moment a iba pre daný okamih. Snáď vám bude odmenou podobný zážitok.

Nuž, možno niektorí nechápu o čom tu píšem. A možno si niekto povie, chalanisko kúsok preletel a asi fetuje, možno mu šibe. Možno je to tak a možno sa už podobný zážitok nezopakujem ani pri preletoch bodovo omnoho hodnotnejších. Ani ja by som to možno pár dní dozadu nechápal. Ani ľudia, čo vtedy večer sedeli so mnou na pive nechápali a pýtali sa ma: "Šaman si tu ?"

Nuž čo vám poviem, skutočne neviem či som tam bol...

Pripájam foto od Braňa:

Oskar tím

Bánovce nad Bebravou

..."Klub čakateľov na vietor"

Aktualizácia 17.2.2018

Kniha návštev

Zaujímavé videá

!! Vzdušný priestor !!

Odviják OSKAR

Letové terény

Windyty - ako fúka

Turistika

Aktuality

Letové dni

Články

Články z lietania a akcií

7-8.7.2012 Víkend vo vzduchu

autor: Šaman

7.7.2012 Sobota na lane

8.7.2012 Nedelné sólo