Fly club - Bánovce nad Bebravou

Aktualizácia 17.2.2018

Počet návštev:

Články z lietania a akcií

14.-16.6.2013 Slovinsko

autor: Šaman

Práve klikám na hodiny na ploche PC, aby som presne vypísal dátum do nadpisu ako je dobrým zvykom. Vonku prší, je zima na dlhé tričko a fúka studený vietor. Neuveriteľné ako sa počasie za pár dní zmenilo. Je to už niečo viac ako týždeň, čo sme sa vrátili z parádnej lietačskej akcii v Slovinsku. Áno, kto už v Slovinsku lietal vie, že to zanechá na človeku dojem na dlho a málokto odolá pokušeniu sa sem znova vrátiť. Slovinsko je jednoducho nádherné.

Od začiatku týždňa vypuká panika a na všetkých lietačských stránka sa množia oznamy o ceste na juh. Veru, 2 mesiace neprajného počasia dali zabrať aj tým najmenej závislým. Ku koncu týždňa sa predpoveď máličko kazí, dokonca štvrtok ráno ešte váhame či ísť alebo nie. Ak nemajú byť aspoň 2 dobré dni, je to oničom a vycestovať sa neoplatí. Problém je v tom, že ja si chcem zalietať, no zvyšok partie - Karol, Jano a Peťo je lačný po osobných rekordoch (tzn. prelety 200km a viac...), pretože Slovinsko majú prelietané krížom - krážom..

14.6.2013 Piatok - LIJAK

Po pár hodinách cesty dospávame do rána pri hraniciach so Slovinskom a rozhodujeme sa kam. Ide sa smer kemp v Tolmine a uvidí sa. Keďže počasie hlási prevývoj, volíme na rozlietanie Lijak. Moja radosť - ďalší terén, smútok na strane preletárov - "iba Lijak". O ca. 12 tej sme hore ale je to slabé, iba to začína. Za hodinku je všetko inak a štartujeme.

Kým sa spamätáme, najleší už majú 10km za sebou.. Po štarte sa prepadám, nedarí sa mi stúpať, a keď aj nejaký stupák je, je to max. 200 nad kopec = nič moc.
Ale skutočnosť klame. Brúsim svah hore - dole a vzápätí dostávam vynadané, že čo sa zasieram, že mám letieť. Nepáči sa mi to, lesov je tu veľa, výška nad kopec nič - moc, ale tak niečo málo nalietané už mám a verím si,že ak bude najhoršie dakde tú sigmičku bezpečne k zemi dostanem...

A tak si letíme. Peťo ma ťahá ako malé dieťa za ruku. Má trpezlivosť, to sa musí nechať. O to viacej si to večer vypočujem pri jedle, že čo to stváram..

Celé zle, lieta sa tu úplne inak, no nepovedal by som, že ľahšie. Nosiť to nosí spoľahlivo, ale je to naozaj tak? Bude to tak aj o kilometer? o dva ? o päť ? A bude to tak aj nad tým miestom kde sa nedá pristáť ? A turbulencie, kapitola sama o sebe..Veru aj také je tuna lietanie. Čo uľahčuje spoľahlivá termika, to sťažuje spoľahlivá psychika.

Plán je otočiť klasiku = vysielače v nedohľadne a späť. Letíme po hrebeni, občas dotáčame, prelietame dnes prázdny rogalistický štart až sa dostávame na prvý väčší preskok a naberáme výšku. Termika celkom zosilnela, stúpania sú silné a ostré, začína to byť celkom rozbité, ale ide to až po základňu. Ja ju však nedotáčam. V asi 800 nad kopcom ma riadne pár krát vyskladá a mám dosť. Stáčam pár metrov dole na ušiach.

Už nikdy to neurobím, za ten výsmech na ďalšie tri dni to nestojí.

Vydávam sa na preskok, výška stačí, problém je vietor spoza kopca. A tak si letím čelom ku kopcu, 800m nad ním rýchlosťou 4-8 km/hodinu. Hore fúka ca. 7-9ms spoza kopca.. do toho termika z juhu a pod základňou všetko spolu. Na preskok to nie je ani náhodou, ale ako rozcvička na zajtra do hôr super. Vraciame sa späť a až tuna vidím ako rýchlo sa to dá letieť keď v okamihu strácam partiu...
Blúdim nad štartom a akonáhle sa "vystrčím" nad kopec, bojujem s padákom. V závetrí kopca je predsalen príjemnejšie. Nakoniec pristávam na štarte aby som vykonal malú a idem ešte nachvílu hore, nech dlho nečakám na preletárov pod kopcom. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že pristávam z našich ako posledný (ale preletené namenej!).

Ide sa na pizzu, pretože kto nemal miestnu najlepšiu pizzu na svete v pizzerii Grad, ten si asi ani nemôže povedať, že bol lietať na Lijaku. Večer ešte presun do Tolminu aby sme zajtra ráno vymysleli čo ďalej..

15.6.2013 Sobota - STOL

Ráno nás opršaných rosou budí horúce slnko.. o pol siedmej :-D. Stan vôbec celý čas totiž nerozkladáme, vonku je fakt príjemne. V pohodičke raňajkujeme. Ráno tu takmer nikto neponáhľa, nie je ani kam. Na miestne terény stačí vyraziť o 10tej. Keď sa ale má jednať o rekord, treba si privstať, ísť na Soricu kde sa dá štartovať o dosť skorej alebo na Stol. Počasie je ale neisté a nakoniec Soricu zamietame a vyrážame na Stol. Vývoz začína v Kobaride a trvá necelú 3/4 hodinku, je to poriadne ďaleko. Za cenu 16 euro sa dostanete na štart bez spoteného trička. Keď zbadáte z akej výšky sa tu štartuje, normálne sa skoro až začnete báť. To je ale v poriadku, TOI-TOI búdky sú tu poruke hneď dve.

Stol je dobrý najmä preto, že umožňuje pomerne skorý štart. Piloti zo Sorice by Vám už ale v tejto dobe prelietali nad hlavou po 50 km lete. A presne o to tu aj ide. Odštartovať čo možno najskorej a valiť na trať. Na uletenie 100 a viac km potrebujete čas a ten získate iba skutočnou rýchlosťou. Nie je čas svahovať na jednom mieste ani čas neefektívne točiť 1-2 metrové stupáky. Ide o čas a ešte ide o psychiku, o to letieť nad miestami bez možnosti pristáť.

Štartujem pred Peťom, dvíham sa nad štart aby som preskočil rebro na pravo.

Najprv ho chem čakať, ale keďže mám pocit, že už to ovládam, letím.
Hrebeň sa láme a ja robím velikú a tú istú chybu. Som asi 200m pod vrcholom a snažím sa vysvahovať, vytočiť hore.. pol hodina v čudu a ja som o 100m vyššie. Zase celé zle. Výška, nevýška, letíme ďalej, tu je jedno či vyhnijete, alebo sa zasekáte na tom istom mieste, vysledok je rovnaký. O 1 km ďalej chytám hádam 4kový stupák a na tri otočky som vysoko nad kopcom. A o tomto to tu je.
Po 10 km ma predbieha Peťo, kt. štartoval neskoro po mne. Chvíľu si letíme spolu.

Začínam tlačiť na pílu a vediem celú skupinu.
Má to jediný háčik, blížime sa na preskok veľkého údolia. Oni sú nad kopcom a točia 4ku, ja sa trápim 200 pod hrebeňom.
Kým to vybojujem, sú už hádam pol hodinu predomnou. Sila totok. Letím sám nad úsekom bez šance pristáť, tú existuje jedine stromovačka.
Po chvíľke som na konci hrebeňa a pozerám do obrovského údolia.
Ako sa večer dozvedám, tak toto bola tá Gemona. Otáčam nazad a teraz to celé treba letieť späť. Moji sú už v čudu, bez šance.

Po čase dolietam nad Stol a vravím si, že idem ja pomaly na pizzu do Kobaridu,
len čo vyskúšam svah za údolím.. nasleduje šupa hore a zas musím letieť ďalej. Preskakujem také smiešne ostré kopce a s nie veľkou výškou letím smer Tolmin. Ak to nevydá, sadnem niekde po ceste do kempu. Musel by som však obetovať pizzu a preto bojujem ako o život. Zdvíham sa až nad nejakou dedinkou, hádam z 200m spolu s nejakým oranžový padákom. Zas som v hre, výšky je dosť a čaká ma preskok na Kobalu. Tak už som nad kempom v Tolmine. Už by stačilo vyletieť do údolia, žiadne stopovanie. lenže je tu ešte tá ďalšia najlepšia pizza. A tak z Kobaly s malou výškou skáčem naspäť. Kopček po kopčeku až to zasa pred tými smiešnymi ostrými kopcami vytočím až do neba a už len kĺžem. Kĺžem a kĺžem aby som pred preskokom na Stol vytratil všetku výšku a pristál späť v Kobaride. Sklesávanie je nekonečné. Aj celý let bol nekonečný. Trval skoro 5 hodín.

Partia ma už čaká, zasak som posledný a zasak mám preletené najmenej. Ale nie o moc. Žiaľ, na 100ku to nestačilo. Necelých 10km chýba... Ono je to tak. Čo sa stratégie týka, stačilo skočiť späť na Stol, uzavrieť plocháč a naspäť a hádam by to aj bolo. Popravde letieť taký hladný a ďalšiu pol hodinu, som si už predstaviť nevedel. Večer sa v kempe trocha žúruje, pijeme domáce a pivo chladené v Tolminke. A aj keď nás zajtra čaká ešte posledné lietanie, spať ideme celkom neskoro.

16.6.2013 Nedeľa - KOBALA

Dnes vzhľadom na hlásený prevývoj, vietor a logstiku na cestu domov, volíme Kobalu, kopec rovno nad kempom v Tolmine. Asfaltka až hore, štartovné je za 4e a netreba sa sem vôbec ponáhlať. My sme hore asi o 12tej a ďalšiu hodinku čakáme. Postupne skáčeme do vzduchu.

Najprv bojujeme pred štartom , moc to dnes nechodí.
Po nabratí výšky skáčeme cez údolia smerom na Tolmin.

Termika je úzka, silná, a celkovo sú podmienky slabšie ako včera. Partia mi zdrhá.
Niektorí to točia až do neba, niektorí sa zas plazia po zemi a ja tak nejak striedavo.
Preskakujem na Stol.
Letím si nad štartovačku a v tom stretám Peťa ako kričí, že kašle na to, že ide na pizzu.
Keďže raňajky moc výživné neboli, vzápätí ťahám za riadičku a už kĺžeme popri svahu spolu.
Posledný doklz v Slovinsku.
Stáčame hádam 1000 metrov a sadáme na pristávačke v Kobaride. Ide sa jesť. Veru tak, najhladnejší človek na svete ide jesť nalepšiu pizzu na svete.

Tak ste sa znova dočítali až na koniec a možno ste vôbec v článku nenašli to, čo ste hľadali. Kto čakal opisy krásnej slovinskej prírody, modro-zelenej rieky Soča na ktorej sa preháňali vodáci nad ktorou sme lietali, alebo niečo o tom aké sú tu krásne skalnaté kopce a aké sú obrovské a aký je človek pri nich maličký, nuž, nedočkal sa. Dá sa to vôbec opísať ? Dá sa to nafotiť a fotogafií je plný internet. A predsa tomu niečo chýba..

Čítal som mnoho článkov o lietaní zo Slovinsku a myslel som si, aké je to perfektné, čítať si o príhodách, čítať opisy krajiny, ľudí a predstavovať is to všetko. Zážitok, aký vám vie poskytnúť iba kniha, vraví sa. Je naozaj pekné začítať sa do príbehu, lenže ten príbeh, tú udalosťa a tú krásu naozaj prežívať, nemôže nahradiť žiadna kniha ani žiaden článok.

Oskar tím

Bánovce nad Bebravou

..."Klub čakateľov na vietor"

Aktualizácia 17.2.2018

Kniha návštev

Zaujímavé videá

!! Vzdušný priestor !!

Odviják OSKAR

Letové terény

Windyty - ako fúka

Turistika

Aktuality