Fly club - Bánovce nad Bebravou

Aktualizácia 17.2.2018

Počet návštev:

Články z lietania a akcií

14.-16.6.2013 Lietanie pre krásu

autor: Šaman

V stredu ráno prichádzam do práce riadne rozbitý, ospalý. Som rovnako ospalý a zničený ako ďalší 3 ľudia, s ktorími sme spáchali zase raz perfektný lietačský výlet. Tentoraz sme to nakombinovali troška odlišne ako naposledy a namiesto honby za kilometrami sme sa trošku ponaháňali za perfektnými výhľadmi... no a troška aj za počasím.

V práci bol trocha zhon a tak moje nedeľné voľno bolo neisté. Nakoniec ale všetko vyšlo a nič nebránilo v sobotu v noci, resp. nedeľu nad ránom vyraziť smer Tolmin - Kobala. Idem rovno zo sobotnej perfektnej akcii u Dana a ešte o pol noci splašene behám po dome a zháňam všetko potrebné. O 2 už prestupujem do druhého auta. V Bratislave ešte krátka porada čo a ako, kam ísť, neísť a podobne. Na výlet súbežne odchádza aj Ivo Č. Idú na 3 autách, asi tiež cítia pekné počasie. Tu sa ale naše cesty aj hneď rozchádzajú, volia talianske Aviano.

14.07.2013 Kobala

Pod štart prichádzame asi o 9tej, takže dávame ešte raňajky. Zatiaľ fúka od kopca, ale miestni očakávajú nápravu počasia.

Vietor sa napokon točí a tak pomeho na kopec. Počasie ale nie je ideálne, na kopci fúka skorej z JV-V a oblačnosti by stačila aj len polovica.

Aká haluz sa mi tu zas stala. Idem sa tak vyčúrať do tých kraiakov ako sa ide na štart a vravím si, že prekročím ten elektrický drôtik. Nejak tak inštinktívne ho našťastie chytám rukou. Prichádza rana jak hovado, zatriaslo ma, prebralo, chlapík vedľa sa nevie dosmiať :-D. Ešte štastie, že som ho rovno neprekračoval, lebo bol určite vyššie ako rozkrok.. Auuu !

Začína prvý dobrý interval a tí najšikovnejší sú už vo vzduchu. My rozbaľujeme... Potom nastáva klasické čakanie na závan. Pobieham z jednej štartovačky na druhú, proste chaos, aspoň že je nás tu zmätených viacej. Nakoniec to odpaľujem ani asi nie do najlepšieho, ale tak konečne vo vzduchu, ostáva už len bojovať, zadarmo to dnes nebude ani náhodou.

Pred štartom to chodilo, ale už nechodí a tak oblietam kopec a pálim do naslneného závetria. Je to tu a už sa so Sigmičkou vezieme 3ma metrami nahor. O chvíľu mám výšky na preskok až-až a tak pálim za 2-ma rogalami. Na mrzlom vrchu zas trocha zmätkujem, sažím sa dotáčať asi aby som následne všetko vyklesal. A tak ma do neba berie až druhý výťah. Výšky zase dosť a rozmýšľam čo ďalej. Láka ma aj Stol a naháňačka kilometrov, ale nakoniec vyhráva výhliadkový let ponad Krn.

Pri hrebeni vidím 2 krídla ako iba vyklesávajú a je mi jasné, že bude treba niekde dobrať. Dáva hneď začiatok hrebeňa, točím tesne vedľa obrovských skál. Otvára sa mi nádherný výhľad na celý hrebeň, na všetky hrenbene za ním, mraky sú dnes asi 2 stovky nad Krnom a umožňujú nádherné výhľady.

V tom si spomínam na gumových medvedíkov nachystaných v sedačke. Joooo, to je ono. Chutia vynikajúco. Už ich nesmiem nikdy pri lietaní zabudnúť.

Treba ísť ale ďalej. Letím okolo hrebeň, prelietam totálne natesno (možno 3-5 m nad terén) trávnatým sedlom do závetria a v zápätí ma katapultuje stupák do obrovskej výšky.Odtiaľto preskok na Stol ani nie je preskokom. Na Stole sa už letí ľahko a tak rýchlo postupujeme po hrebeni. Základ je zbytočne netočiť. Ťahám si to kúsok za vysielače, ale ďalej sa mi nechce. Jednak už to tu poznám a jednak by som to chcel uzavrieť a prípadne si to niekam natiahnuť ešte nad Tolminom.

Cestou späť ešte pred štartom na Stole chytám pekný stupák a tak dotáčam úplne základňu. Totálka do mraku. Bola to paráda. Preskok späť zase zadarmo, akurát že som tam bohapusto vyhnil. A to bol na dnes koniec. Po 3,5 hod. a skoro 50 km to končím pri Kobaride. Škoda, toho návratu, no aj tak to bol perfektný let.

Večer ešte dopĺňame zásoby a jedlo v menšom obchodíku a váhame čo ďalej. Pár ľudí čo sú v kempe, zostáva, zopár odchádza a my nevieme. Nechávame to tak dajak na ráno.

15.07.2013 Pieve D`Alpago 1

Ráno vstávame skorej a trúbime na ústup. Počasie je asi aj dobré ale tak nejak celkovo sa rozhodujeme odísť do Pieve. 4 hodinky cesty znášame celkom dobre. Keď už je nuda, spestrujeme si ju blúdením. Keď baby nabudúce docvičia navigáciu podľa GPSka, bude to na 1-čku.

V Pieve valíme hneď na štart. Smer Mt. Dolada. Na štart vás tu spoľahlivo navedú smerovky na horskú chatu - Rifugio Dolada.
Na štarte zase, ako to už býva, prekvapenie. Okrem našich, s kt. sme sa rozdelili v BA, je tu asi 30 rogál. Majú tu majstrovstvá Talianska. Hneď bežím za chlapíkom čo vyzerá zodpovedne, že kedy môžeme štartovať my(Ak by to bolo moc nadlho, bol som odhodlaný vyšľapať o 100-200 výškových metrov vyššie a streliť im to tam :-D).

Okno majú od 12tej do 14:30hod. O 12:05 štartuje prvý a o 20 min. neskorej už máme priestor len a len pre seba. To som ešte nevidel. Mali spravené 2 rady a vietor-nevietor na striedačku v podstate za sebou do toho naskákali. To už teda ako súťaž vyzerá. Dotáčajú prvý mrak, speedbar na brucho a na plné gule skáču ďalej. Sem dole je počuť len hvižďanie. Nedá sa to vydržať takto na niekoho pozerať a ideme do toho aj my.
Podmienky sú dnes spoľahlivé ale miestami trocha rozbité. Stúpania nie sú zriedkavé aj cez 5ms. Obalky však začínajú asi 200m pod vrcholom a striedavo sa zdvíhajú a klesajú.
Občas sa odkryje celý vrchol, a občas sa mi to začína robiť priamo pod nohami. Ostávalo len otočiť krídlo od kopca a čakať kým ma to zožerie :-D. Haluz, ale pri tolkej prevádzke okolo, to zas taká haluz nebola.
O dačo neskorej hviždia rogalá z preskoku naspäť. Ponad hrebeň, mrak-nemrak, plné gule. S mrakmi si tu celkovo zjavne nejak starosti nerobia. Pre nás to na nejaké veľké preskoky nie je, zákloadne sú moc nízko, takže lietame len časť z podkovy, po kt. sa tu normálne lietava. Výhľady úžasné. Točiť pri obrovských skalách je neskutočný zážitok.
Krásne lietanie v krásnych horách. Skutočné lietanie pre kochanie sa. Celý dnes lietatelný hrebeň si dávam viac krát. Nedá sa to jednoducho odmietnuť. Dokonca, keď po 3,5 hod. pristávam dole, je mi ľúto, že tam už niesom. Neopísateľné. Dnes sme si naozaj krásne zalietali. Gumový medvedíci boli zase vynikajúci.

16.07.2013 Pieve D`Alpago 2

Budíme sa do zamračenejšieho rána. Dnes vyzerá počasie na kopci o dačo horšie ako včera. Základne sú pod štartom. Nádeje na prelet sa nám rozplývajú.

Nikto nikam neponáhľa. Najprv sa mi zdávalo ako mrhanie časom takto sa fľákať ráno po pristávačke, zháňať raňajky ešťe o 10 hodine a celkovo si len tak posedávať. Teraz som rád za každý ranný oddych. Ranné fľákanie nastoluje správnu uvoľnenú atmosféru. Jednoducho relax.

V mini potravinách kde nikto nikam neponáhľa a kde obslúženie 3 zákoazníkov trvá 3/4 hodinu si kupujem hrudku Gorgonzoly - najlepšieho syra na svete a trocha pečiva. Na obed na kopci. Základne sa dvíhajú, tak pomeho užiť si posledný letový deň.

Na kopci tradične stretávame húf rogalistov. Dnes majú vypísanú cik-cak trať cez údolie.. ca. 100km. Večer sa dozvedáme, že ju doletela asi 1/3 pilotov.

My šartujeme hneď po nich. Ja tradične medzi prvými. Už pár rogalistov celkom bojovalo o zachytenie a pri nás to nie je inak. Pred štartom sú len nuličky ale na tie sa v Alpách moc nehrá. Letím na pravo, nastáva trocha srandy so Sigmičkou a už sa vezieme. Prvý dnešný výťah a mne je jasné, že dnes bude vo vzduchu veselo. Mraky zase zahaľujú vrcholce.

Znova lietame iba časť podkovy, aj keď pár pilotov si preskočilo o jeden kopec ďalej. Mne sa to nejak nepozdáva a navyše si uvedomujem dĺžku a komplikovanosť prípadného zvozu. Údolie pod nami je poriadne rozorvané zrázmi a aj 2 susediace dediny môžu byť od seba pekne ďaleko. Už ani neskúšame naťahovať ako včera. Nemá to význam. Dnes sa lieta pre výhľady. Aj som skoro zobudol aké je to krásne za ničím sa nepokúšať hnať a absolútne bezstarostne v maximálnej pohode a s maximálnym kľudom si len tak lietať. Donekonečna.

Rifugio Dolada - štartovačka:
Pár krát nás doslova požierala bielo-šedá tma.
Funguje to nejak tak, že letím si v rozbitom stupáku, za mnou skaly, oblak nad kopcom, všetko je OK, zrazu sú oblaky okolo mňa, pod vrcholom, predomnou, nadomnou a potichúčky ale pomerne rýchlo som tam. Stúpanie aj 6 ms. Všade na okolo len hmla.

Potom začne presivtať svetlo a som vonku. Obrovský hrebeň plný obrovských skál všade za mnou. Čiastočne v oblaku. Je to neskutočná krása a ide z toho hrôza. Je to jednoducho paráda. Krásne zážitky.

Občas nastávajú aj kritické chvíle. Jedna napr. keď sme spolu s Mirom prekočili ďalej na vedľajší kopec. Nikde nič a zem na dosah ruky. Už už bolo treba urobiť rozhodnutie a leiteť dopredu na pristátie, alebo neletieť a pekne si poturistikovať. Boli sme poriadne nízko a svah nedával ani nuličku. Nad nami tmavý, ťažký oblak zahaľujúci celý vrchol kopca. Konáhle jeden z nás začne stúpať, druhý je hneď pri ňom a opačne. Musí sa to odtrhnúť. A veru aj odtrhlo. Zrazu zase roztáčame kolotoč až tesne pod základňu. Zas nás trošku požiera a my už vieme, že cesta naspäť bude zadarmo.

Občas sa aj také stalo, že som do mraku už nechcel ísť, alebo bol na kolíznom kurze druhý padák, a tak som dával veľké uši, bol som unavený a bolo mi to už tak trochu všetko jedno a tak som ich dajak lajdácky strhol v tom bordeli naraz, ... no a ono išla s nimi dole celá nábežka. Aj také sa stáva. So sigmičkou sa už ale ten nejaký rok poznáme a ja sa jej vždy prihováram a ona sa ma snaží na oplátku nejak extra nestrašiť. Takže aj teraz sa len troška pokrútila ako zvyčajne a leteli sme ďalej.

Nuž a tu by hádam bolo na mieste, to celé aj ukončiť. Pristávam medzi poslednými po 3,5 hodinách krásneho lietania. Viac krát som si vo vzduchu vravel: "Boha je vôbec možné aby tu bolo tak pekne!?" Nuž asi áno. Asi naozaj je. V podstate stačí na splnenie si niektorých snov len málo. Stačí len pár správnych rozhodnutí. V podstate je to vždy celé o rozhodnutiach.

A správne rozhodnutie bude už hádam aj naozaj ukončiť tento článok, vonku sa blýska, blíži sa búrka, strháva sa vietor. Nuž uvidíme aké zážitky nám zase raz prinesie...

Oskar tím

Bánovce nad Bebravou

..."Klub čakateľov na vietor"

Aktualizácia 17.2.2018

Kniha návštev

Zaujímavé videá

!! Vzdušný priestor !!

Odviják OSKAR

Letové terény

Windyty - ako fúka

Turistika

Aktuality