Fly club - Bánovce nad Bebravou

Aktualizácia 17.2.2018

Počet návštev:

Články z lietania a akcií

26.-27.10.2013 Ako plynie čas 2

autor: Šaman

Konečne to prišlo, je to tu! Trenčanci poriadajú zase raz super akciu s najlepším počasím na jednom z najkrajších miest na lietanie na okolí, Memoriál Štefana Barteka na Holáznach. Smola trocha je, že v tú istú dobu sa rohodli spraviť akciu aj Nitrančania, a to ich nemenej slávny Zobor-Cup, ktroý nakoniec zláka množstvo ľudí z blízka i ďaleka. Avšak počasie prialo viacej horám.

Na akciu sa chystám už v piatok, ale nakoniec odjazd presúvam na sobotu ráno. Auto čaká napakované od večera a tak po raňajkách hneď vyrážam. V úmysle mám lietať totálne dlho, dlhšie ako minulý rok a hlavne dlhšie ako rogalisti naposledy na Straníku. Chce to samozrejme čo najskorejší štart. Pod kopec prichádzam po deviatej ako prvý. Onedlho prichádzajú ďalší, otváram predletové tradičné pivko a šlapeme hore. Na štarte som prvý, je 10:30. Trocha váhame či fučí dosť alebo málo, nikomu sa do toho zjavne nechce. V hlave prerátavam čas do západu slnka. Vidím to jednoducho a tak nie je na čo čakať. Musím hneď štartovať, nech je to akokoľvek. Buď to bude ok a letím, alebo nie a budem musieť šlapať znova - o nič už ale nepôjde, stratím tak potrebnú hodinu času..
Štartujem ako prvý, je zhruba 11:00. Padák nad hlavu, dva kroky a už som nad štartom. Funguje to lepšie ako by sa zdalo. Hore je príjemne teplo a sandéle sa osvedčili ako dobrá voľba.
Vário občas jačí a občas sa aj vybieluje display. Silné úzke stupáky ma nenechajú driemať. Je to škoda, lebo na svahu som aj napriek sľubom typu: "do minuty ideme za tebou" prvú hodinu sám.

Termika silnie, ale stupáky sú stále úzke a dosť turbulentné. Navyšet to chodí len ca. 200-300m nad kopec. Vyššie je silná inverzia.
Na váriu preblikáva 1:00, hodinovku mám už za sebou. Ach jo, akú obrovskú radosť by mi spravila hodinovka pred pár rokmi..! Konečne sa pridávajú ďalší. Síce ich bude treba obchádzať a musím sa začať pozerať okolo seba, ale ako spestrenie dobrééé!

Silná termika sa začín trhať pred kopcom a naľavo na hrane kopca, čo nám spôsobuje problémy. Niektorí chtiac-nechtiac pristávajú. Pár krát ma zachraňuje šťastie.
Som tu asi 2 hoďky, letím len podvedome, rozmýšlam nad minulým rokom ako sme tu lietali. Bolo tuším 22.10., hora žiarila všetkými farabmi, krajšie ako teraz, počasie bolo nádhrené ako aj dnes a termika chodila taktiež ukážkovo.
Na váriu svieti 2:32, presne si pamätám tento čas, lebo je to čas cez ktorý som sa odstal len s obrovskými ťažkosťami. Znie to krkolomne. Veď čas by mal plynúť stále. Pár ootčiek a stále 2:32. Terén ubiehal, myšlienky plynuli a čas ? Napadá ma situácia z minulého roka.. tiež som mal tento problém. Ak to takto nepôjde aj ďalej, tak slnoko zapadne a ja budem mať na váriu stále 2:32. Nakoniec to poskočilo, super. Pri čase okolo 2:40 zase to isté... Tak strašne sa tu nudím, že mojich 15 minút trvá reálne tak 1 skutočnú, váriom nameranú minútu. Psychicky som medzi 2 a 3 hodinou prežil pekných zopár hodín :-D
Slnko pomaly klesá a čas skáče na neuveritelné 4 hodiny. Chytá ma hlad, rozbaľujem sójové rezy, hroznový cukor. Všetko je vynikajúce. Nekonečná škoda gumenných červíkov čo ostali v ruksaku dole. Čas zase začína plynúť normálne. Minuloročný rekord prekonaný.

Keď preblikne 5 hodín, na tvári mám úsmev, Braňa už preletím. Podmienky sa skludnili, ruky mám za hlavo a vozím sa sem a tam. Niekedy tera sa tuším na kopci objavili Prievidžanci. Boli tu asi už skorej, no až teraz som ich spoznal. Začína to pekne chodiť aj ďalej pred kopcom, chvíle si krátim pokusmi nabrať výšku a skočiť čo najdalej doprava na druhý kopec. Na štart prichádza známa postava v podobe Romana. Kričím naňho, že ho tu ešte počkám, nech rýchlo štartuje.

O chvíľku sa stretáme vo vzduchu.

Táto pol hodinka ubehla prekvapivo rýchlo.

Lietame sem a tam, slnko už chce spať, hory vrhajú dlhé tiene, posledné lístie na stromoch žiari kontrastnými farbami. Preblikuje 6 hodín. Neuveritelná doba.
A v tom to prišlo. Nápad dňa. Obätujem pivo, guláš, presnoť a aj partiu dole. Pristanem ako posledný. Lenže to nebude také jednoduché. Sme tu traja a každý bojuje ako o život. Musím posledných dvoch dajak presvedčiť, nech idú dole. Prehováranie však nepomáha.

Môže ma zachrániť len dobrá taktika a spravodlivosť zapadajúceho slnka. Akonáhle zapadne posledná časť kotúča za horizont, je koniec.

Lepím sa na svah a čakám na chybu pomyslených súperov. Slnko je preč.

Okolité hory zrazu stratili všteky farby. Zostali z nich len siluety. Kde je ot krásne farebné údolie zaplavené podvečerným slnkom, čo tu bolo pred pár minútami ?
Na svahu je už len 0 a mínus a prichádza toľko očakávaná chyba.

Obaja kolegovia odlietajú od kopca. Ja využívam posledné zbytky slabého opadania a odlietam o minútku neskorej. Pristávam ako posledný 2-3 m od kríža. Na váriu preblikáva tuším 6:39. Neuveriteľné. Strávil som skoro celý deň na kopci !

Na záver by som len rád podotkol, že s odstupom času ma mrzí, že som neštartoval skorej. Takto keď budem chcieť ten čas zaokrúhliť na 7, 8 hodín, zas to budem musieť abslovovať celé od začiatku..

Po perfektonom lietaní super akcia pri ohni, poopekali sme, podebatili a samozrejme aj čo-to popili. Nocľah na lúke taktiež za jedna.

Nad ránom sa spustil vietor, šmátram po mobile, sú zhruba 4 hodiny ráno. Je až neprirodzene teplo. Pozerám na oblohu, je krásna jasná noc aká nebýva často, nad hlavou mi svieti tisíce hviezd a atmosféru dotvára silno svietiaci mesiac,..

O rok sa tu určite vidíme zas.

Oskar tím

Bánovce nad Bebravou

..."Klub čakateľov na vietor"

Aktualizácia 17.2.2018

Kniha návštev

Zaujímavé videá

!! Vzdušný priestor !!

Odviják OSKAR

Letové terény

Windyty - ako fúka

Turistika

Aktuality

Letové dni

Články

Články z lietania a akcií

26.-27.10.2013 Ako plynie čas 2

autor: Šaman