Oskar tím
Bánovce nad Bebravou
..."Klub čakateľov na vietor"
Aktualizácia 17.2.2018
Kniha návštev
Zaujímavé videá
!! Vzdušný priestor !!
Odviják OSKAR
Letové terény
Windyty - ako fúka
Turistika
Aktuality
Letové dni
- 11.2.2018 H&F Šlapanica na Kriváň
- 27.1.2018 H&F Šlapanica na Chleb
- 13-14.1.2018 Nanuky na Tlstej
- 13-15.10.2017 Dolomity, Marmoláda
- 9.9.2017 /ne/Presnosť
- 13.03.2016 Hradisko
- 05.02.2016 Ohliadnutie sa za minulou (prvou) sezónou s pomocným motorom.
- 05.02.2016 Zima na Súči
- 30.01.2016 Ako som zablúdil vo vzduchu
- 25.11.2015 Obloha je plná hviezd 2
- 15.03.2015 Tri dni na Čihoci
- 8.3.2015 Zobor
- 17.02.2015 Mitice IFR
- 11.11.2014 Straník
- 26.7.2014 Čihoc s babami
- 21.7.2014 Čihoc
- 27-28.6.2014 ROGALOCUP a MSR Straník
- ...
Články
- Efekty zimnej inverzie zmenia vietor
- Túžba po výkone: "Smart Cells"
- Paragliding nie je pretekársky šport
- 07.12.2013 Sokolovňa
- 18.02.2013 Odviják OSKAR
- ...
Články z lietania a akcií
06.01.2014 Tlstá druhý krát
autor: Šaman
.. a určite nie naposledy! Celej akcii predchádzala zase raz nekonečná plánovačka večer kto kam ako..
Nakoniec sa, aj keď s pochybonsťami, dohadujeme na Donovaly, predsalen lanovka a logistika hovoria za.
Ale keďže sa veci nikdy nevyvíjajú ako by sa mali, ba ani ako by sme chceli, celé to dopadá úplne inak.
Ráno klasický telefonátový chaos, každý má iný názor a tak sa snažím celú debatu korodinovať smerom -
dohodneme sa v PD na parkovisku. Donovaly už tak jednoznačne nevyzerajú. V BN je jasno, smerom za PD je úplná hmla.
Padajú prvé vážne pochybnosti o Donovaloch a prvé návrhy tipu Reváň. Odrádza nás blato. Lenže vo mne drieme chuť zaturistikovať si,
keďže na dobré lietanie to moc nevyzerá. Navrhujem Boškovie laz, len tam zas že štart nič moc..
A tak nejak padá rozhodutie dňa. Pome na Tlstú, ale má to dva problémy. Jeden, že je to 3 hodiny šľapania, druhý, že výškový vietor
byť trcha silnejší, ako by trebalo. Možno až prisilný, takže aby sme nešľapali aj dole.
Každopádne nás sedí v aute 5 ľudí s turistickým duchom, takže je v podstate ihneď rozhodnuté. Smer Tlstá !!
Obchody sú pozatvárané, minerálku a jedlo nekúpime nikde. Na Budiši naberáme vajcovku, na chcate pod Tlstou nakupujeme horálky.
Nič viac nemáme, a čokoľvek čo sme mali, sme aj tak nechali v aute. Pri 3hod. prechádzke s padákom.. nesmie
cestovať hore žiadna zbytočnosť.
Vyrážame zhruba o 11 hod. Váhame, ktorou dolinou sa vydať. Nakoniec ideme po žltej.
Zvažnica je mierna a tak máme pekne našliapnuté. Sem-tam dezinfikujeme ústa. Všade navôkol hmla a vlhko ako v pralese. Také že sneh ? Nič.
Cesta ubieha napodiv dobre. S míňajúcou sa dezinfekciou stúpa strmosť chodníka a klesajú naše sily.
Prichádzame k prvému smerovníku, dohadujeme sa, že dáme nejakú väčšiu pauzu. Ale keď obchádzam hríbik,
nejak sa mi nechce zastaviť a tak jednoducho pokračujeme ďalej. A okrem pitia vajcovky takto bez pauzy šlapeme až po samotný vrchol.
Po 2,5 hodinách sa pred nami zrazu otvorí pohľad na ktorý čakáme, pohľad na rozsiahle lúky na vrchole.
A sme tu. Je koniec, je došľapané. Všetko pod nami zahaľuje hustá inverzia. Vykúkajú z nej Inovec, Vtáčnik, Rokoš, Magura, Kľak..
Keď však dorazíme na samotný vrchol, vidíme konečne zasnežené celé Vysoké a Nízke Tatry, obe Fatry, jednoducho výhľad ma pol Slovenska.
Čo nás až tak neteší, je vietor. Bije jak sprosté a hádam aj dobre, že nikto nemá strachomer. Na hrane štartovačky sú
nárazy na pokraji zdravého rozumu.. Ale pri predstave dvojhodinového šľapania dole s 20kg batohom, sa zdravý rozum nepúšťa k slovu.
Tlačíme do hláv horálky, zapíjame vajcovkou a pomeho do závetria chystať padáky. Ja som tu dnes za neveriaceho Tomáša, neverím že sa bude dať do tohoto letieť..
Ale keď vidím kolegov s A-čkovými padákmi odhodlane šľapať ku hrane, dostávam chuť znova letieť.
A tak stojíme všetci piati na hranke - štartovačke a pozeráme na seba :-D Pozeráme asi zo 10-15min. A keď už to pozeranie sa Rada omrzí, zatiahne za opraty,
katapult hore a letí. No a letí nakoniec prekvapivo dobre. Bez problémov dopredu, vo vzduchu žiadne kakao.. a nám je jasné, že nás celý čas
strašil vzduch narážajúci o sklay pod nami. Postupne štartuje Palo, Miro, Ja a štartové okno uzatvára Bohuš. Svahuje sa celá hrana, napodiv až úplne dozadu.
Palo naťahuje, čo sa dá :-D
Výhľady sú nádherné. A tak si tu lietame, a ako to už býva, zase je to lietanie donemoty. Zničujúce tam a späť, ale nádherné pri pohľade naokolo.
Lietanie pre krásu. Normálne duchovný zážitok. A lietame si tu vyše hodiny a popravde, pri tých výhľadoch naokolo, by ma to bavilo hádam aj dlhšie.
No dobre, možno aj bez výhľadov :-D. Slnko klesá každou našou otočkou. Až sa blíži k horizontu. Hory menia farbu, oranžovejú.
A zrazu sa všetká oblačnosť premení na oranžové more.
No ale keďže v najlepšom treba prestať, ideme postupne dole. S Radom chvíľu kĺžeme ucho na ucho. No jo, Sigmička sa rozhodne nemusí báť,
že by som jej dal tak skoro košom.
Pristávame tesne pred zotmením.
Krátka prechádzka k autu a ako ochromený sa tackáme do reštiky na večeru. Za veľa to tu moc nestojí,
ale hladný nehladí a tak nám celkom chutí.
Zase raz perfektný výlet, aj škoda ďalej písať...
Najprv som neplánoval nič moc písať, resp. plánoval nepísať, a tak som ani nič moc nefotil, veď nech si to každý zažije sám...
Lenže ako majú potom ľudia vedieť, že sa to oplatí zažiť ?