Fly club - Bánovce nad Bebravou

Aktualizácia 17.2.2018

Počet návštev:

Články o technike, odvijáku a podobne..

02.02.2014 'Paragliding nie je pretekársky šport

Voľne prebraté z Xcmag.com

Ešte predtým, ako sa pustíte do čítania, dnes som sa nudil, a tak pre Vás, verných návštevníkov tejto stránky, rozbieham taký pokus. Občas, keď niekde narazím na článok, ktorý ma zaujme, skúsim sem spraviť takú nejakú kópiu v slovenčine. Zámerne si to nedovolím nazvať preklad, pretože od toho to má ďaleko.. Rád prijmem vaše návrhy na prípadnú korekciu textu.

Dnes vám prinášam článok, ktorý úzko súvisí s dianím na PWC, pretože si myslím, že nesie hlboký odkaz pre nás všetkých, či už lietame na "trubkách" alebo "kapesníkoch".

'Paragliding nie je pretekársky šport

"Práve keď si si myslel, že si čítal všetky názory ohľadom paraglidingových pretekov, tuna je ďalší..." autor: Hugh Miller
Letiac do posledných odleskov slnka, vzrušený z výhľadov a pocitov z posledných pár hodín a nadšený z nastávajúceho dobrodružstva, ktoré zažijem kdekoľvek pristanem.. to je to, prečo lietam. A nemyslím, že som sám. V zásade voľnosť lietania je závislosť, ktorá nás všetkých chytila a ktorá nás nechce nechať ísť..

A uprostred toho vštkého, hádzania špiny, volania po menách a kontroly odtokoviek, to, čo sa práve teraz deje na PWC - Paragliding World Cup Superfinal v Governador Valadares, si myslím, že je tu hlbšia pravda, ktorú sme sa pokúšali príliš dlho ignorovať. Je to toto: Skúšanie posunúť paragliding do vrcholového profesionálneho pretekárskeho športu nikdy v skutočnosti nefungoval a pravdepodobne nikdy nebude.

Vždy to bola zábava, závodiť, ale my jednoducho nie sme určený ísť skutočne rýchlo v závode typu "každá sekunda sa ráta". Pretekanie môže fungovať ako súťaž v cyklistike a atletike, ale nesedí dobre pre paragliding pre viacero dôvodov.

1. Nechytíme naše batohy a nesmerujeme na kopce preto, aby sme leteli tak rýchlo ako môžeme. Nikdy som nezavolal kamarátovi a povedal, "hej, pome spraviť túto nedeľu 50km pretek!". Chodíme lietať, pretože to máme radi, vstrebávať výhľady, skúšať a dať základňu alebo možno zaletieť XC- alebo ak čokoľvek, znamená to spomaliť a mať perspektívu, že sú privilégiá ako užívať si, v našom hektickom živote.

2. 60km dvoj-hodinový závod, je proste na sledovanie nudný. Jednoducho sa nestaráme! Nepočujem pilotov rozprávať sa na kopci - "videl si - Durogati to dal v 32.45 km/h - to je o 0.01 km/h rýchlejšie ako Ogden!" Okrem toho, prečo sa tasky zmenšujú každý rok? Ak sú toto najlepší piloti na svete, prečo ich nevyzveme aby dali 200 km v tienistý deň? To by mohla byť zábava pozorovať. Alebo vyhlásiť otvorenú vzdialenosť. Pane bože - to by mohol byť dobrodružný deň. Alebo, samozrejeme, vsuňme 1000km alpského terénu medzi pilota a cieľ, nechajme ich kráčať ak nebudú môcť letieť. Potom budeme zaujímavý. A existuje širšia debata, čo by tu mohlo byť. Nie je to IBA o tom, čo súťažiaci dneška chcú robiť: je to o súťažiacich zajtrajška a tiež o paraglidingovom športe ako celku, a to nie je jedno a to isté.

3. Je ťažké zaujímať sa o to, kto vyhrá, keď je taká malá konzistencia na rebríčku od jedného podujatia k druhému. S tak krátkymi taskami a sekundami oddeľujúcimi každého, to vyzerá, ako keby mohol vyhrať ktokoľvek z povedzme 60 pilotov. Popri tom, "Kto je najrýchlejší" jednoducho nejde spájať s mojím názorom, alebo viacerých ľudí, kto by mal byť najlepší pilot na svete (a my už vieme: Je to Chrigel - a ten nemôže byť už viacero rokov spájaný so svetovým pohárom alebo FAI podjatiami).

4. Čo sa ťažko spomína je fakt, že obrat pilotov je neúprosný. Veľmi málo vzdrží - väčšina to vzdá po 3 či 4 rokoch. Je to trochu ako stredoveká bitka, s tímy vzadu pochodujúcimi napred cez telá padlých vpredu nevediac, aké nebezpečné vrcholové závodenie je. Vždy to bolo rovnaké, odkedy som začal závodiť v roku 1994. Šťastne som si uvedomil, že riskovanie obsiahnuté v lietaní rýchlo nestojí zato (neexistuje žiaden úžitok) a odpojil som sa. Počet spadnutých v paraglidingových závodoch je ďaleko, ďaleko vyšší ako v závesnom lietaní, kde je zaujímavé, že rýchlosť JE bezpečnosť, čo ho robí dobrým športom pre závodenie.

5. Prieskumy ukazujú, že skutočná motivácia pre pilotov vstupujúcich na závody je stretnúť sa s priateľmi a naučiť sa trochu lepšie lietať. Tak prečo to nezobrať ako odrazový bod ? Neberme to všetko tak seriózne. Dajme sa dokopy a bavme sa. Rat Race, Ozone Chabre Open, Gin Wide Open a trúfam si povedať – North South Cup – ukázali, že je to možné.

6. Ďalšie pravidlá, jednoducho nefungujú, aj cez dobré úmysly za nimi. Paragliding je príliš malý šport na presadenie toľkej regulácie. Ak malá menšina v našom športe chce lietať Open Class, nechajme ich. Ak chceš lietať takýto typ pretekov, choď do toho. Ale pokiaľ sa nezmení starý nudný formát pretekov, rešpektovanie titulov: "World Champion" a "PWC Champion" bude stále narúšané dôrazom zameraným stále viac a viac na víťazov podujatí, ktorým rozumieme, pilotov, ktorých výsledky sú v viac v súlade so základnou charakteristikou paraglidingu.

Takže, uprostred toho všetkého chaosu a reálnej možnosti, že toto superfinále bude neplatné, toto je šanca spomenúť si kto sme a prečo robíme to čo robíme. Zabudnime na cylindre a ESSs - čokoľvek sú, v každom prípade - poďme na dobré terény v dobré dni, rozrolujme naše krídla a leťme tak vysoko ako je to možné alebo tak ďaleko alebo hlúpo ako vieme. Organizátori pretekov: Posunte sa od týchto politicky riadených závodných podujatí, začnite nanovo, vráťte sa k tomu čo paragliding vždy bol - slobode.

Hugh Miller

Oskar tím

Bánovce nad Bebravou

..."Klub čakateľov na vietor"

Aktualizácia 17.2.2018

Kniha návštev

Zaujímavé videá

!! Vzdušný priestor !!

Odviják OSKAR

Letové terény

Windyty - ako fúka

Turistika

Aktuality

Letové dni

Články

Články o technike, odvijáku a podobne..

02.02.2014 'Paragliding nie je pretekársky šport

Voľne prebraté z Xcmag.com