Oskar tím
Bánovce nad Bebravou
..."Klub čakateľov na vietor"
Aktualizácia 17.2.2018
Kniha návštev
Zaujímavé videá
!! Vzdušný priestor !!
Odviják OSKAR
Letové terény
Windyty - ako fúka
Turistika
Aktuality
Letové dni
- 11.2.2018 H&F Šlapanica na Kriváň
- 27.1.2018 H&F Šlapanica na Chleb
- 13-14.1.2018 Nanuky na Tlstej
- 13-15.10.2017 Dolomity, Marmoláda
- 9.9.2017 /ne/Presnosť
- 13.03.2016 Hradisko
- 05.02.2016 Ohliadnutie sa za minulou (prvou) sezónou s pomocným motorom.
- 05.02.2016 Zima na Súči
- 30.01.2016 Ako som zablúdil vo vzduchu
- 25.11.2015 Obloha je plná hviezd 2
- 15.03.2015 Tri dni na Čihoci
- 8.3.2015 Zobor
- 17.02.2015 Mitice IFR
- 11.11.2014 Straník
- 26.7.2014 Čihoc s babami
- 21.7.2014 Čihoc
- 27-28.6.2014 ROGALOCUP a MSR Straník
- ...
Články
- Efekty zimnej inverzie zmenia vietor
- Túžba po výkone: "Smart Cells"
- Paragliding nie je pretekársky šport
- 07.12.2013 Sokolovňa
- 18.02.2013 Odviják OSKAR
- ...
Turistika
26.-28.11. 2015 Dvaja vandráci vo Veľkej Fatre
autor: Šaman
Tak a je to tu, otváram rubriku turistika,uf.. :-D
Asi od polovice týždňa plánujeme tuna s jedným kolegom, že pôjdeme voľade na jednu noc prenocovať pod
širák, prinajhoršom pod stan. Ako to už ale býva, všetko sa stále mení, tak aj naše plány sa zmenili.
Jedna SMS, že či by sme nespáchali niečo iné, a je to.. Piatok nahlasujem voľno a ide sa do Veľkej Fatry.
Plán je jasný, skoro.. detaily sa dohadujeme po ceste pretože vyrážame hneď po príchode domov z práce.
Musíme stihnúť posledný autobus zo Starých hôr do Ružomberka o 19:50. Po ceste stiháme dokonca nakúpiť,
a do Starých hôr prichádzame už niečo po siedmej. Paráda, dávame jedného čapáka (ja už vlastne tretie, keďže nešoférujem).
Autobus mešká, ale plne nám to vynahradzujú dvaja šoféri-típci, ktorí stávkujú medzi sebou koľkí ľudia ešte nastúpia,
kde budú vystupovať, kde budú jelene :D atď..
V Ržomberku bereme prvého taxa pod vlek a pome ho vandračiť. Je 21:00, trochu snehu a začíname hneď slovami
dáme za jeden a šupneme to tadiaľto krížom.. Ach jaj.. Nikdy sme tu neboli.. a do do toho tá značka,
kotrá vyzerala, že to celé akosi moc obchádza... No veď poznáte to, že skratka bola síce dlhšia, ale o to náročnejšia.
Hore medzi vlekmi sme o hodinku neskorej ako sme chceli, je zhruba 22 voľačo, dávame za jeden, a tak si vravíme, ešte
prejdeme túto krátku zjazdovku a volade zakempíme a ráno sa ide ďalej. Ach jaj, krátka zjazdovka. Zrazu sa cez
kopec prevalila hmla, dohľadnosť tak na jedno snežné delo, začalo aj pofukovať celkom..Nechce sa
nám už moc veru. A každé delo dúfame, že je to už posledné, a vždy sa objaví ďalšie a ďalšie...
Je to čistá smrť.. Niečo po jedenástej sme hore, ale keďže naokolo všade hučia delá, ideme o kúsok ďalej.
Prichádzame do nejakého sedla /názvy nevieme, mapu nenosíme../. Sneží a pofukuje..
Jeden rozkladá stan.. no stan, hm.. a druhý oheň.
Oboje je bieda. Stan máme tzv. Jurek tarp 2, tzn. štvorcový kus plachty bez podlahy - systém postav ako dokážeš a oheň
nejde zapáliť ani na tretí pokus. To je zase úroveň. Nakoniec sa zadarí, z tarpu, kusu látky, vzniká celkom
pekné Á-čko a oheň sa pomaly rozbieha. Hneď je lepšie. Dáme po pive, za jeden, jedlo a keďže nechceme minúť
všetky zásoby, už o jednej ideme spať.
V noci samozrejme pár prebudení na zimu...a je ráno.
Z vnútra namrznutý, zvonku zasnežený tarp nás uistil, že do zimy asi nebude ideálny.. (ale ja mu ešte šancu dám :D)
Premrznutí rýchlo raňajkujeme premrznuté raňajky, zapíjame premrznutým pivom, polámeme
premrznutý tarp do obalu a s vidinou trochy tepla a teplého obedu za 2 hoďky na Smrekovici, vyrážame.
Ide sa super, dole kopcom, hore kopcom.. sneh raz veľa, raz menej.. a niekde pred Smrekovicou je to už jasné..
Neviem či som nikdy neinvestoval dosť, alebo vždy celkom zle, vždy vyberám celokoženné topánky, ale aj tak po
dlhšej túre v mokrejšom snehu, rose, alebo daždi, som nemal nikdy suché nohy..
A inak tomu nie je ani teraz. Moje vysoké turistické akosi pomaly prepúšťajú
(navoskovaniu som moc nedal veru.. ešte minuloročné), ale stále to nemá na kolegu, ktorý má síce topánky
dobré koženné, ale iba polovičky:D. Riadne sa na tom bavíme ako sa mu sneh nabíja zvrchu dovnútra :-D
To je zase raz expedícia.
A tak si ideme, dúfajúc že správne, a zrazu sa cestička rozdvojuje. Jedna ide, vyzerá že nepsrávne, a na druhej sú celkom ešte aj
dosť čerstvé medvedie stopy. Asi loví posledných turistov, nech má na zimu dosť.
A v zápätí si vymýšľame príbeh ako ten medveď zožral všetkých ľudí na Smrekovici.
Ideme ešte kúsok a aj sme veru už tu, Smrekovica. Už sa vidím ako tlačím syr, hranolky, tatarku.
Sakra, tu by to malo byť, ale voľaké je veru to parkovisko prázdne. Na dverách ceduľa:
"Z technických príčin.."
Tak a obed by sme mali vybavený.. za chatou rozkladáme varič, otvárame polozamrznuté pivo, dáme za jeden,
niečo aj zjeme a ani sa moc nejako nesnažíme viacej tu mrznúť a rovnako premrznutý pokračujeme ďalej.
Cesta ubieha naozaj dobre. Veď prečo by aj nie, vďaka hmle netušíme koľko nás ešte čaká, ani koľko máme za sebou..
A tak len šlapeme, takto sa ide najlepšie a už sme si to voľako aj obľúbili. Buď tma, alebo hmla :D
Na Rakytov sa nám naozaj nechce, rozhodnutie na rázcestníku trvalo asi 2 sekundy, a už sme ho valili po obchádzke.
Pomaly sa spopoludnieva a tak už začíname občas aj debatovať, že čo s nocľahom. Na tarp to moc nevidíme, bo máme
také mokré nohy, že už sa smejeme, či nám vôbec zostali na prstoch nechty. Vdíme to len na tri varianty, a to už
keď takto uvažujeme.., buď chata pod Borišovom, Tarp a riadny oheň (ale po predchádzajúcej skúsenosti..), alebo nájsť
útulňu, o ktorej zhruba tuším kde by mohla byť a raz som tam už bol.
Už sa nám aj prestáva chcieť pomaly kráčať a z Ploskej (konečne sme nad hmlou) vidíme chatu pod Borišovom.
Bez dymu a pohybu..No neviem ako ty kolega, ale ja zbytočnú zachádzku moc riskovať nechcem.
Ani neváhame a ideme ďalej. Zase dole do hmly.. S vidinou útulne. Stmieva sa, nechce sa nám, hmla,
k útulni 2x odočíme naslepo a samozrejme len brodíme sneh(čo už je úplne jedno, už by sme mohli ísť aj po potoku..),
smejeme sa na hláške, že už nás netrápia vážne každodenné problémi, a čo by sme naopak tak dali za bežnú samozrejmosť ako
je mať si kde vysušiť topánky :D, a veru, zotmieva sa a pomaly už aj pozeráme miesto na tarp..
A v tom, keď už sme skoro "jasní", prichádza tá myšlienka. Zapínam mobil, púšťam tur. navigáciu Locus..
a samozrejeme mapu V.Fatry nemám ani stiahnutú.. Zapínam internet, ale signálu O2 nikdy nie je
dosť a tobôž už tu nie.
A tak dávam mobil do vačku a hľadáme ďalej. O asi 10-15 minút kontrolujem mobil, a hľa, asi som chytil
posledné dva gramy signálu alebo čo, ale ten náš štvorček mapy 500x500m, kde práve sme, sa stiahol.
Aj so zakreslenou útulňou!! Asi prvý krát máme šťastie! O pár minút už vidíme strechu. Samozrejme, máme ju.
Ale to nie je všetko, šťastie pokračuje.
Ako prichádzame bližšie, vidíme z komína dym, v oknách svetlo. Otvárame dvere, vnútri traja miestny a asi 25st.C.
No mohlo sa nám takéto mega prihodiť? Dávame za jeden na oslavu.. pivo, dĺĺĺho debatujeme, jeme, sušíme boty, seba..
Dole je plno, spať ideme na povalu. Teplota na povale je tak akurát, no.. zamrznuté veci zostali zamrznuté do rána.
Tretí deň začína neobyčajným komfortom. Raňajky v teplúčku, za jeden nášho, za jeden od partie na chate, obuť suchučké vyhriate topánky, obliecť suché oblečenie.. čistý sen!! Dnes by sme to mali doklepať na ten syr od starých hôr.
Nič nám nechýba a tak plný odhodlania a energie vyrážame. Od miestnych šte pár rád ako sa najlahšie
nadpojíme na značku.... a je to tu, zase raz.
Ledva začneme šľapať, kričí na nás chlapík z chaty, že ideme zle, že tadiaľ sa ide do doliny..
Tak teda meníme so smiechom smer, a ide sa .. konečne.
Do toho chlapík znova vybieha, znova kričí.. a my ideme znova zle:-D
Dobrí sme veru..fiasko jak svet:-D
No ale zvyšok túry už ide fajn, hore kopec, dole kopec, na Krížnej už stretáme aj celkom dosť ľudí smerom hore.
Nuž ale my už máme pred očami iba náš cieľ, syr v Starých horách je už na dosah. Všetko ide ako má, a o 13 nástej už
tlačíme hranolky a tatarku a syr.. Mňam !!
PS:
Nejaké foto doplním časom..